trochu zamyslenia sa....

Venované rodnej obci
 

Valaly moje rodné,

valaly moje milé,

jakes ste vže zustali

strašno osirile.

Zapustli hory,

zapustli luky.

Neslidno vže nekde

tak robutni ruky

         Dvory, zahorody

 zabujnili travou.

Strašezna clivota

zastavľuje vam krov.

Plakaty sa choče

serdcu v tuj pustoti.

Uviriti nemož,

tuj strašnuj nimoti.

Stoju sered dvora

v rozvalinach domu.

Prohvariti slova

 uže net komu.

Stratilo sia všitko.

Naviki propalo.

 V Starinskij prehradi

v vodi sia vtopelo.

Lem vodička zurčiť,

čista i prozračna.

Jej džerelo vziati

nikomu nedasť sia.

Teče sobi krasno,

omyvať skaliska,

zdorovia prinosiť

po našich sidliskach

A my choč s ťažobou

v serdci odchodeli.

Dumame, že mnohym

k zdoroviu prospili.

Mária Girová